>>Svet bielej vrany<<

Slaven

Planéta Zem a zatratenci

Režisér dokáže vytvoriť tragédiu, alebo komédiu z jednej a tej istej udalosti podľa toho, ako sa rozhodne.

                     A vy môžete vo svojej mysli urobiť to isté.

Anthony Robbins                       

Planéta Zem.

Je čas...

Kráčame po hrebeňoch štítov za kŕdľom vrán vyhľadávajúcim bezpečnú cestu v silnom vetre. V našich stopách  ticho kráčajú vlci. Odchádzame do Sveta legiend dávnej slávy Slávov...

Je čas ísť...

Rodí sa Čas Nového života...

Čo bude po nás? Aký bude život o sto rokov, o tisíc rokov, či o niekoľko tisícročí... Splní sa sen ľudstva?

Vidím cieľ našej cesty.

Je čas...

Od tohto rána prešlo veľa rokov, storočí, tisícročia.

Ľudia bývajú na Mesiaci, osídlili Pluto a žijú na Marse.

Lietajú ku hviezdam...

Zo zápiskov cestovateľa  Ja-Luna-2145-12-o prezývaného Jao, 

Jao Vrana zo Zeme

Dosiahli sme hranicu Slnečnej sústavy! Na lodných monitoroch sa objavil cieľ našej cesty...

Zem! 

Zem, malá modrá planéta, tretie dieťa staručkého Slnka je na dosah. Vraciame sa do miest odkiaľ vzlietli prví ľudia do Vesmíru.

Zem pred nami! 

Vraciame sa domov.

Mám pred sebou rozpísaný list Priateľovi do minulosti, do čias dávnych pozemských predkov tých hviezdnych predkov našich rodičov.

Milý Priateľ,

Ty, tvárou mi neznámy priateľ z dávnej minulosti.

Ty chceš, aby som napísal svoje zážitky, tie rozprávky a legendy z čias človeka predkozmického.

Príbehy z čias, keď človek chodil peši a spoznával Zem. Príbehy z čias, keď človek bojoval s prírodou o svoje miesto na Zemi. Príbehy z čias, keď človek silou podrobil si človeka.

Príbehy z čias, keď človek ohrozoval život Zeme. Príbehy z čias, keď človek sa stal rovný človeku. Príbehy z čias, keď človek dvihol hlavu a pozrel na hviezdy. Príbehy z čias prvých detských vesmírnych krokov Človeka. Príbehy z čias, keď človek a príroda medzi sebou skončili boj. Príbehy z čias, keď človek sa stal Človekom.

Ale ako písať spomienky a videnia starého človeka? Vlastne, akého starého človeka, veď sa cítim, sťa mladík, akoby som sa opäť vrátil v čase. Viem, toľko ráz ste mi všetci hovorili, napíš...

Ale... Rozprávať príbeh, to vychádza z aktuálnej situácie, keď môžem pozorovať vaše tváre, ale napísať niečo človeku, ktorého nevidím, koho nepočujem, napísať tak, aby to malo hlavu a pätu, to chce niečo viac, než prechádzka so psom a posedenie na lavičke pod Stromom pri malom hrobe bez tela. Mám sa vari rovnať spisovateľom, vyzdvihovanými spoločnosťou, ja, kto vyrastal ako rebel spoločnosti, ten kto neznášal písanie?

Bude to vôbec niekto čítať? Bude to chcieť čítať?

Už viem... ľuďom tých čias, nech patrí sláva. Ja som len obyčajný pisár, čo zapisuje ich rozprávanie o príbehu 

ich života. Som Písmak zapisujúci spev Stromu a vrany o živote okolo...  

Cieľ cesty sa blíži. Už vidím modrú farbu planéty. Vidím zeleň na pevninách. 

Privieram oči a nechávam sa niesť do dávnej minulosti. Vidím ľudí...

Ďakujeme tým, ktorí prispeli svojimi zážitkami a príbehmi a dali súhlas k ich napísaniu.

Rovnako ďakujeme aj tým, ktorí mi napísali podnety po prečítaní týchto príbehov.

- grafická podoba hrdinov príbehov so skutočnými ľuďmi je čisto náhodná

Jao a Eaa, prezývaní Vrany zo Zeme