2 -3.2 Pirátska kráľovna

2-3 Malé etudy života -

2- Pirátska kráľovná

Dnes vám porozprávam o mojom vtedy najťažšom hereckom zážitku a nebola to ani "Jolana..." ani festival, dokonca ani Janka... ale obyčajný školský karneval.

Karneval

V škole sme mali mať karneval. Rozmýšľali sme s chlapcami, ako sa zamaskovať, za čo tam isť? V kinách bežalo veľa dobrodružných filmov o pirátoch, indiánoch, o starovekých ríšach. Nakoniec sme sa dohodli na pirátoch. Dievčatá urazene odišli, ony chceli z nás rytierov a byť princeznami.

Ostali sme sami a dohadovali sa ďalej. Ale každý chcel byť kapitánom. Čo teraz? Začali sme sa klbčiť, víťaz bude Pirátsky kapitán! Vyhral to spolužiak, čo sedel vedľa mňa v lavici.

"Ale čo spravíme teraz? Predsa k Pirátskemu Kapitánovi patrí aj Pirátska Kráľovná a baby odišli." Obzerali sme sa, naozaj, sme tu len samí chlapci. Nikto nechce byť Kráľovnou. Pirátsky Kapitán nakoniec začal vypočítavať "enten tiky dva špendlíky..." Koho vypočítal, ten prešiel za jeho chrbát. Pomaly sa naša skupinka zmenšovala, až sme nakoniec ostali dvaja.

"A teraz ste zostali už len vy dvaja. Plavčíci, pozor!... Čujte kapitánsky rozkaz! Nahradíte naše dievčatá. Kto z vás mi bude Kráľovnou? Budeme hlasovať! Zajtra, nie, teraz!

Na druhý deň...

"Každý z nás napíše meno jedného z vás dvoch a lístok hodí do krabice. Ten, kto dostane viac lístkov, bude na plese Pirátska kráľovná. Kto prehrá, nepôjde na ples." rozhodol neľútostne ako pravý Pirátsky kapitán.

Jeden jediný hlas rozhodol.

Keď som počul rozhodnutie pirátskej poroty, prišli mi na um ich posmešky o chlapcobabách a zahral výstup Veľkého rozčarovania a žiaľu.

"No dobre, budem teda Pirátskou kráľovnou..." zatváril som sa veľmi nespokojne. Nemohol som predsa prezradiť, že už som už mal na sebe dievčenské, Jajine šaty, ani o skúšaní s Jolanou. Nepomohlo by mi to a nechcel som predsa byť vydedencom.

Nakoniec aj kamarát mohol na ples, ale aj on tam musel byť zamaskovaný za dievča. Domov som šiel nepokojný, čo mi na to povie Jaja? Určíte sa bude nie smiať, ale priamo rehotať.

Jaja výmyselnica

Jaja bola doma a pripravovala do školy. Dvihla hlavu, odložila učenie a mlčky ma pozorovala v mojom žiali. "Čo sa stalo?"

"Chcú zo mňa spraviť babu, dúfam, že ste sa s Vierkou nikde nepreriekli. " plakal som jej na pleci a všetko som jej povedal.

"Nerob si z toho nič, Janíčko, niečo vymyslíme. Veď na karnevale je normálne, že sa všetci prezliekajú a maskujú. Vidíš, ako dobre, že si skúšal moje šaty. Vieš aj chodiť prirodzene ako dievča. Tak to dokážeš. Aj keď teraz to bude prvý raz medzi ľuďmi. Ale ty to dokážeš! Chodíš predsa do hereckého krúžku."

"Máš pravdu, ako herec si nevyberám, čo si oblečiem, ale zahrám, čo mi dajú. Tak nás to tam učia." rozpačito som zhodil zo seba tričko.

"Pozrime, čo by sme doma našli," pozrela do skrine, listovala prstom po tričkách, blúzkach. Preberala sa v šatách... to už som v tvári prechádzal farbami dúhy. Bolo mi jasné, že sa prevleku nevyhnem.

"Ešte som to ani nemala na sebe," vytiahla z tašky balíček z obchodu. Vybalila blúzku. Čierna blúzka so stojačikom a žabó (to bol taký ozdobný "podbradník" niekedy u mužov miesto kravaty). Rukávy na blúzke boli potiahnuté jemnou sieťovinou... Opatrne som sa jej dotkol. Príjemná pružná látka.

"Samé plusy... vlastne jeden mínus, nie je pre chlapcov. Ale na tebe, Jaja, by sa mi páčila." Priložil som si ju k telu a pozrel do zrkadla.

"Sme dvojčatá! Keď na mne, tak aj na tebe!" Jaja si ma očami premerala. "Tak si ju obleč! Budú sa za tebou obzerať všetci chlapci..."

Bolo mi jasne, že klasické výhovorky typu "som chlapec" pre ňu neplatia. Pomaly som si blúzku obliekol, aby sa nepoškodila. Pozapínal všetky gombíky. Bola akurát, ani neškrtila a cítila, prepáčte, cítil som sa v nej príjemne. Pozrel som na seba v zrkadle, strapatá Jaja v texaskách a blúzke pozapínanej až po bradu sa pozrelo na mňa a žmurklo. Cvak! Zaznela uzávierka fotoaparátu."Jaja! Neblázni..."

"No na začiatok... Jano, sedí ti to. Ako sa v tom cítiš?" Postavila sa za mňa, chvíľu pozerala... "Ukáž sa. Hmmm, niečo tomu chýba. Čo si to za kráľovnú, veď nemáš žiadne prsia. Pozri, ja už mám. Vyzleč si blúzku." Zo šuplíku vybrala podprsenku a nasadila mi ju. Vypchala ju ponožkami. "Teraz si daj toto tričko a obleč sa." Pozrel som do zrkadla, pod tričkom sa mi rysovali pahorky pŕs. Potom podala krátku sukňu. Kriticky si ma prezrela "nie, príliš dráždivé, zhoď to, dáme dlhšiu, potom opášeme cez ňu šatku. A teraz niečo na nohy, stále ich vidno. Dáš si pančucháče."

"Silonky! Čo som baba?" s hrôzou som zakvílil navliekajúc si Jajine pančuchy.

Škodoradostne nadvihla sukňu, "a nie si, vaše Pirátske veličenstvo? Pozri, ani nevidno, že si chlapec. Chceš lodičky, alebo..." Podišla ku skrini a vytiahla čižmy na vysokých podpätkoch, tie som u nej ešte nevidel. Musel som ich skúsiť. Skoro som si nohy dolámal. Tak mi radšej dala také botičky s polovysokým opätkom, "obuj sa! Vystri sa a prsia von! Môže byť Vaše Pirátske Veličenstvo. Prosím, prejdite sa zopár krokov po našej palube. Nebuď stuhnutá! Voľnejšie a trocha aj zadkom... Počkaj, ešte túto červenú vestičku, zapni len po prsia! Teraz omotáme okolo brucha šatku, aby si mala mať kde zapichnúť zbrane..."

Takto vychystaná som sa prešla po izbe, hádzala škaredý kukuč na Janku, ako by som ju chcela podrezať, alebo upáliť ako bosorku. "Dobre sa bavíš na mne?"

"Piráti majú aj náušnice," zaškerila sa a hľadala, čo by mi dala. Vytiahla veľké kruhy.

"To nedovolím!"

"Ale nie, Vaše Pirátske Veličenstvo. Tie dierky v ušiach predsa máš stále." Mal som, veď to bola jej práca... Nasadila mi také velikánske olympijské kruhy, ale nakoniec sme sa dohodli na malých krúžkoch.

"A keď budeš oblečený v ženských šatách, musíš byť nielen upravený, ale aj rozprávať a myslieť ako žena!" vraj odteraz už musím svoju rolu preciťovať aj rečou.

Tak som si sadla pred zrkadlo, 

Jaja mi rozčesala moje vtedy už dlhšie vlasy a pustila sa do "kráľovského účesu". Chvalabohu, bez natáčiek, ktoré som ju videl občas nosiť... Nesťažujem si, bolo to príjemné, ukľudňujúce. Ale napriek tomu, som pozorne sledovala, či neberie do ruky nožnice. Nebrala. Pozorovala som v zrkadle jej tvár, špičku jazyka medzi zvýraznenými červenými perami. Jéj, ja rozprávam ako žena! Pozrela som jej do prižmúrených očí... Odrazu ma otočila tvárou od zrkadla, pritiahla si stoličku, rozopla mi golier, cez plecia prehodila uterák."Teraz ti namaľujem tvár."

"Namaľuješ mi tvár?" skrútilo ma od hrôzy. Dvihla pohľad na plagáty za mojim chrbtom a krútila hlavou "A vraj herec... Tam si bol prirodzenejší," vytiahla maľovátka.

Zo začiatku to bolo, ako keď sme sa pri vode natierali blatom. Doteraz pri našich prezliekacích hrách som nikdy nebol namaľovaný. Aj keď tajne, keď som bol doma sám, som už vyskúšal namaľovať si pery...

Strašné utrpenie nasledovalo. Začala mi maľovať oči, To je strašné, nepohnúť viečkami, otáčať pohľad podľa príkazov a cítiť ťahy štetca a tužky. "Vystrč pery!" Urobil som trucovitú tvár s odutými perami. Naniesla na ne rúž.

Keď skončila s líčením, nasadila mi na hlavu červenú šatku ako čelenku a zapla golier. Chvíľu sa ešte zamyslene pozerala. Potom ma otočila k zrkadlu a uvidel som čosi neslýchané... Zo zrkadla pozeralo na mňa mŕtvolne bledá zlatovláska s čiernou tuhou zvýraznenými modrými očami pod čiernym obočím,, krvavočervenými perami v čiernej blúzke a červenou šatkou okolo hlavy.

"Áno, to je ono." Bola to Pirátska kráľovná s veľkou krvavou jazvou na tvári.

"Strašné niečo. Ak by som sa stretol na ulici..." hnevom mi stvrdol pohľad,

"Ten krásne hnevlivý pohľad ti k tej jazve pristane. Naozajstná Pirátska kráľovná. Drž si to. Tak to spravíme. Teraz sa ešte poprechádzaj a vyskúšaj si nejaké pózy."

Kým som si pred zrkadlom skúšal rôzne podoby, schovala sa za skriňou.

Po chvíľke vyšla spoza skrine, "no jasne, baba jedna, kým sa tu trápim, riskujem zdravie, stihla si sa prezliecť" hnevlivo som na ňu zazeral.

"Ešte nacvičíme nejaký tanec – pozor, Jano, ty budeš musieť tancovať ako dievča, Kráľovná nie je žiadny chlapec. Vlastne, ty... Už nie si Jano, ale Janka, Pirátska kráľovná."

Začal nácvik. Pekne ma v rytme hudby mužsky viedla, nechala som sa unášať hudbou a hrdinným Kapitánom. Hnev poľavoval. Začala som pociťovať radosť úspešnej premeny. Som Janka a som dievča,.. Nakoniec mi predviedla tanec s vejárom, ktorý videla v akomsi filme. Musela som sa tváriť nielen bojovne, upírsky krvilačne, ale aj zaľúbene a mysliteľsky s pohľadom upreným na nekonečný obzor. Zrazu ma napadla myšlienka, ako ten pocit znásobiť "Jaja, nech to para tlačí, daj tie vysoké čižmy! Keď to v nich dokážeš ty, musím dokázať aj ja. Sme predsa jednička v dvoch telách. Obujem ich."

Triasli sa mi v nich nohy, ale po pár opatrných krokoch som nadobudla istotu.

Znova sme skúsili tanec. Opäť fotografovala moje pózy,

"Aha, Jajina, pozri ako jej ten korzet stiahol brucho a zvýraznil prsia," listovala som v akýchsi módnych časopisoch. "A rozšíril boky, to si si nevšimla sestrička moja?" pripojila sa Janka.

"Aký to môže byť pocit, byť stiahnutá v takom korzete s výraznými prsiami? Ani hrbiť sa vtedy nemôže. Jaji, zažila si to niekedy?"

Po fotení som sa ani neprezliekla, 

pripravili sme hneď tmavú komoru v kúpeľni a vyvolali film, keď uschol, spravili sme zopár fotiek a nechali sušiť na šnúre. Občas som pri práci so zväčšovákom mal pocit, akoby bol niekto s nami. V zrkadle sa občas mihla akási dievčenská postava. Hotovo!

Všetko sme upratali naspäť na miesto a už spokojná s premenou som sa vrátil do svojho pôvodného chlapčenského oblečenia. Šaty a šperky vrátil sestre. Som opäť Jano a som chlapec. Na fotografie v kúpeľni sme zabudli.

Začali sme sa pripravovať do školy. Len občas Janka pozrela ku mne, pousmiala sa a pokračovala v učení.

Prišlo večerné predspánkové umývanie a zo zrkadla sa na mňa pozrelo nalíčené dievča. Akosi som zabudol, že nestačí len vyzliecť šaty, ale treba aj odstrániť dievčenské líčenie. Janka teraz už neskrývala svoj smiech na moju zábudlivosť. Ale po umytí, pre istotu ma ešte raz skontrolovala. "V poriadku. Teraz už si naozaj Jano a nie Janka. Na odličenie tváre a zbavenie svojej ženskosti nesmieš zabudnúť, predstav, že by si takto išiel do školy. To by bolo smiechu!"

Ráno

 sme fotografie našli rozložené na stole pri pripravenej desiate do školy. Bol tam lístok s niekoľkými vetami "Pekné. Dostali ste ma. Kto z vás je modelka? Najprv som myslela, že to je Janko. Janka si šikovná, tá velikánska jazva klame a čižmy na vysokej nohe tiež odpútavajú pozornosť od detailov... Janko, urobil si pekné zábery."

Tak Jaja vyhrala! Pôjdem na ples ako Pirátska kráľovná. Rozhodol som sa, do svojej Premiéry na Karnevale budem každý deň na sebe tvrdo pracovať, ako herec na svojej postave.

V škole som sa tváril,

 ako stále nahnevaný pre to rozhodnutie, že mám byť nejaká baba. Frfľal som kútikom úst a dával najavo svoj nesúhlas "asi neprídem na karneval, mama sa hnevá, musím si zlepšiť známky." Pritom som po škole ostával doma a obliekal si Pirátsku kráľovnú. Prepáčte, obliekala. Janka mi v tom s úsmevom pomáhala "Vaše Veličenstvo, nezabudnite aj hovoriť ako dievča a pohybovať sa ako Kráľovná Janka." Už ma nešminkovala, len oči obtiahla a pery maľovala, aby som si zvykol, vlastne, stále sa mýlim, zvykla a nemala problém pri rozprávaní.

Mamička tajne, aby sme nevedeli, na tých šatách, čo to opravila. Stále sa tvárila, že o ničom nevie. Ale ako a prečo sme našli na stole v deň Karnevalu dvoje maľovátka? Kto ich tam dal? Mamička bola predsa celý deň v práci. Záhada.

Prišiel veľký deň Karnevalu. 

"Chalani, je zle. Neprídem, mám zaracha," vyhováral som sa, "ale Janka ma rada zaskočí."

Doma som sa prezliekol a namaľoval. Stála tu teraz Pirátska kráľovná Janka. Jaja, teraz vlastne môj brat Janko, všetko skontroloval, čo to upravil, aj jazvu predĺžil a zvýraznil, aby bola ako maľovaná a učesal. Obliekol si moje rozgajdané šaty, nakreslil si "moju originál jazvu" a odprevadil svoju "sestru" na Karneval. Pred sálou sa Jajo rozlúčil poklonou "Kráľovná... Vaše pirátske Veličenstvo," nežne ma pohladil, trikrát si odpľul pre šťastie, ešte zamával na kamarátov, ukázal na mňa, prstom im pohrozil a odišiel.

"Ahojte," 

vošla som dnu. Všetci vedeli, že Jano nepríde a miesto neho tam budem ja, takže sa nik nečudoval. Sála bola je len mierne osvetlená. To prítmie mi vyhovuje, aspoň nik neodhalí skutočnosť. Môjho pirátskeho spoluplavčíka rýchlo spoznali ako chlapca. Musel sa vykúpiť. Za trest musel ako čašníčka ponúkať malinovky pri stole v kúte a zaspievať pieseň o pirátoch. To "Johoho" už spievali všetci, dvíhajúc poháre s malinovkou, ako s námorníckym rumom.

Bolo veselo. Malí školáci museli o ôsmej hodine odísť domov, aj väčšina učiteľov išla preč a my starší ôsmaci a deviataci sme máme predĺženú do desiatej Ostal s nami už len zástupca riaditeľa. A ten nás necháva na pokoji, pokiaľ nerobíme neprístojnosti.

"Pirátsky Kapitán" sa neustále obšmieta okolo svojej "Pirátskej Kráľovnej", tancujeme spolu, aj o lepáky sa pokúša. Vedie ma veľmi nežne, až sa divím, kde sa v ňom taký cit berie. Chichúňam sa na jeho vtipoch a nechávam sa viesť. To už pijeme malinovky pri nápojovom stole trestancom "plavčíčkou" doplnené rumom spod stola z tajne prinesených zásob. Len s pribúdajúcim časom sa pomer rumu a kofoly mení. Už začínam cítiť ten pirátsky nápoj v hlave a parkety sa stávajú palubou na búrlivých vlnách. Musím prestať s rumom. Kapitán sa pokúša bozkávať svoju Kráľovnú. Špúli pery, ale nepúšťam ich k tvári. Len ruky mi môže bozkávať. Rumom páchnucim hlasom nežne hovorí "Janka, kráľovná, Janička" a už odtláčam od svojich pŕs jeho nenechavé ruky... Chi, chi, chi... Nezbadal ani, že nie som tá, za ktorú ma považuje. Myslí si, že som naozajstná Janka a nie maskovaný Jano.

Na záver sme vyhodnotení ako víťazné masky a máme spolu zatancovať sólo tanec. Pri mojom záverečnom záklone ma zrazu chytá oboma rukami nežne za hlavu, hlas mu jemne dýchol "Janka, Janička moja" a pritíska svoje rozhorúčené, tajne pitým rumom páchnuce pery na moje "dievčenské" ústa. Sčervenám ako varený rak. Už, už som mu chcel čosi povedať, ruka nachystala na facku, keď si uvedomujem, že som dievča, som Janka a nie Jano. Nesmiem sa prezradiť! Jemne, "dievčensky" sa naňho usmievam a nežne ho pohladkaním po tvári odtláčam...

Pred odmaskovaním

 o 22.hodine (to by som už nezvládol) tajne, cestou na "Dámy", utekám zadom von a utekala domov. Tam Janke, celkom nervóznej od napätia, pri umývaní a prezliekaní sa do svojej skutočnej, chlapčenskej podoby, rozprávam svoje zážitky.

"Ako ti chutil ten bozk?" usmieva sa. Neviem od rozpakov odpovedať, červenám sa, bolo to niečo, a rozpačito odpovedal "Páchol rumom, asi som sa veľmi vžil do Kráľovnej. Budem si musieť na city pri hraní dávať pozor."

Na druhý deň

 Jaja si neodpustila malý vtip a prišla do školy v mojej, vlastne svojej pirátskej blúzke. Keď mi spolužiak, ten večerný Pirátsky kapitán, rozprával o karnevale, o svojej Pirátskej Kráľovnej a Jaja prešla okolo nás, v tvári až sčervenel... Nevšímala si ho, len bokom sa pousmiala na mňa "Tak čo, Jajo trestanec, počúvaš o čo si prišiel?" a provokatívne hojdajúc bokmi preplávala okolo nás. "Jaja mi všetko povedala," pozerajúc za ňou, som pokračoval v debate. "Na budúce si dám pozor, aby som nemal zaracha, ale bozkávať a baliť ma, sa ti nedám. Som chlapec, nie žena! Povedala mi aj o rume! Ty opilec! Ozaj, neostala kvapka aj pre mňa, trestanca?" nahlas som mu "závidel" jeho úspech. Ak by v tomto momente stál na trhu medzi paradajkami, ani by ho nikto nerozoznal.

Až oveľa neskôr,

 na stretnutí po rokoch, som mu, šťastnému ženáčovi s dvoma deťmi, prezradil, koho v skutočnosti bozkával... Nechcel uveriť, že sa nechal oklamať.