I. Vesmírní pátrači
I. Rok 5006 hviezdneho letopočtu
Medziplanetárna konferencia ZHSPDS
O výskume života človeka
na planéte Zem pred Exodom
1 - 1 Kto sme, odkiaľ prichádzame,
kam kráčame?
O výskume života človeka na planéte Zem pred Exodom
prednášajú historik Ja-Mars545..01-o
a lingvistka Ea-Pluto458..07-a
Vážení členovia Zväzu historikov Spojených planét Detí Slnka, vážení vzdialení prítomní.
Som Vesmírny pátrač, prezývaný Jao z Marsu, plným menom "Ja-Mars545..01-o", historik so zameraním na inteligentný bioorganizmus.
Moja spolupracovníčka je Znalkyňa historických jazykov, jazykovedkyňa Ea-Pluto458..07-a
Vzhľadom na ľahšiu orientáciu v téme je táto prednáška rozdelená na 8 častí:
1 -1 Kto sme, odkiaľ prichádzame, kam kráčame?
Prednáša historik Ja-Mars545..01-o - /5006 hl (hviezdny letopočet)
1 -2 Objav - Časová schránka na Planéte Zem /2032 - 2022 nl
1 -3 Slovena - Boj proti nájazdníkom /V.storočie nl
1 -4 Prednáška - 1.pokračovanie /5006 hl
1 -5 Jaro Slobody - Povesť o Čarodejke a Vrane /V.-VI.storočie nl
1 -6 Prednáška - 2.pokračovanie /5006 hl
1 -7 Boj - Návrat do čias Slávy dcéry /VI. storočie nl
1 -8 Prednáška - 3.pokračovanie /5006.h.l
Poznámka:
Všetky roky použité v nájdených dokumentoch, bez ohľadu na ich vtedajšie datovanie, sú tu prepočítané v starom pozemskom, "Gregoriánskom letopočte"
Vzhľadom na lokalitu príbehov na planéte Zem pre zjednodušenie počítania uvádzam všetky historické letopočty podľa svetového kalendára platnom v čase prvého kozmického letu malej umelej družice Sputnik I.
("pnl" to znamená pred Kristom a "nl" -historický "náš letopočet po Kristovi"), platnom na Zemi v čase prvých kozmických letov.
"hl" je náš súčasný hviezdny letopočet s bodom "0" v čase Prvého odletu "Exodu")
"Kto sme, odkiaľ prichádzame, kam kráčame?" tak nazval svoj obraz veľký maliar "Zaniknutej civilizácie" Paul Gauguin. Nebol prvý, kto si položil túto veľkú trojjedinú otázku.
"Odkiaľ sme prišli, kto sme, kam spejeme?" Táto otázka je stále otvorená pre nás bez ohľadu na špecializáciu profesijného zamerania aj dnes. Vieme, že odpoveď hľadali nielen ľudia hľadiaci nielen na nebesá a aj do hĺbok vôd. Ale aj filozofi v starom antickom Grécku i búrlivých civilizáciách Ázie, aj v časoch despotického stredoveku, tiež v skúmavkách laboratórií Nového sveta, ale i dnes, keď na hviezdnych koráboch objavujeme nové svety. Čím presnejšie vieme odpovedať na základnú otázku, odkiaľ prichádzame, tým spoľahlivejšie budú odpovede na tie ďalšie dve. A to je cieľom nášho pátrania...
V obdobiach, keď na Zemi bola doba veľkých prírodných a spoločenských zmien, ničiacich vojen, pandémií chorôb, ľudstvo s nádejou dvíhalo oči ku hviezdam. Predpokladám, že všetci viete, ako a prečo prišlo k sťahovaniu našich dávnych predkov, Pozemšťanov, na iné planéty, aj to, ako sa dnes vyvíja život človeka. Dnes budujú Planéťania, potomci Pozemšťanov, svoj život na iných planétach našej Slnečnej sústavy, objavujú nové svety a cestujú do iných hviezdnych sústav. Snívajú sen o novom Ľudstve, o Homo Kozmos, o Človeku Vesmírnom.
Mnohí z nás, dnes už Vesmíranov, zabúdajú na Zem. Spomienky na minulosť jednoducho vytesnili zo svojho života. Hľadia len dopredu, neustále sa kamsi náhlia, ako keby ich čosi hnalo stále vpred, vyššie, rýchlejšie, ďalej...
Dnes si už len málokto kladie otázku: "Kto sme, odkiaľ prichádzame, kam kráčame?" Nie... vlastne... zostala z nej len prastará otázka "Quo vadis homo?"
Kam kráčaš človeče?...
Z planéty Zem, ktorá bola kedysi domovom našich predkov, je dnes vytvorená chránená rezervácia, MVH - Múzeum vývoja života a človeka. Toto Múzeum, žiaľ, dnes už len v rámci základnej výučby navštevujú už len najmladší školáci. Ale... čo v skutočnosti vieme o histórii našej pôvodnej vlasti, našej rodnej planéty? Aj keď z vesmírneho hľadiska Zem je maličká planéta, má veľký význam v histórii vývoja inteligentného bioorganizmu, ktorý má pomenovanie človek, v množnom čísle ľudia.
Už v prvom storočí 3.milénia podľa starého pozemského datovania, hrozba sebazničenia človeka ako živočíšneho druhu následkom ničivých vojen, umelého vyvolávania zničujúcich epidémií a nezodpovedného drancovania a deštrukcie prírody, vytvorila základy pre následné vysídlenie Pozemšťanov na iné planéty našej Slnečnej sústavy. Vtedy začala Éra Planeťanov.
Pre lepšie pochopenie rôznych časových súvislostí budem používať pozemský "Gregoriánsky časový letopočet" a miery, ktoré sa používali na Zemi pred štartom "Prvej lode Exodu," spojeným s následným opustením Zeme a osídlením planét.
Teraz je rok 5006 hl (hviezdneho letopočtu). Ale v stručnosti to opakujem, pretože v tom spočíva základ nášho výskumu. Dnes je rok 5006 hl (hviezdneho letopočtu).
Než k Exodu došlo, na Zemi sa na kopcoch zarastených vyschnutými stromami bez lístia, rozpadali hrady, tie kamenné pozostatky z čias dávnych rytierov. V dolinách ležali hrubé vrstvy technologického odpadu a rozrušenej zeminy. Pri zapáchajúcich vyschnutých riekach vo zvyškoch železobetónových skeletov bývali ľudia, ktorí sa báli bez masiek vyjsť von pod zamračenú oblohu prepúšťajúcu len červené slnečné lúče so znečisteným vzduchom.
Kto boli ľudia, ktorí takto zdevastovali Zem? Tí ľudia z čias rýchleho rozvoja techniky, potomkovia staviteľov sídlisk a miest, ktorí obývali Zem v dávnych časoch, keď sa dnešné ruiny ešte skveli slávou a na modrej oblohe lietali kovové stroje... Aké príčiny toto zapríčinili?
Kto a akí boli ľudia, ktorí od Prírody žiadali a brali viac, než dali, keď uprednostňovali vlastné blaho pred blahom spoločnosti a nestarali sa, aby Zem žila. Tí ľudia, ktorých zhubnou činnosťou sa rozpadali ľadovce a zalievali pobrežia... Akí boli, ako žili ľudia tých čias, keď vznikal na Zemi tento Apokalyptický obraz skazy?
Skupiny odborníkov, medzi ktorými boli aj moji predkovia, sa snažili zachovať Zem pre budúce generácie. Boli jedni z posledných, ktorí počas skoro storočnej akcie "Exodus Terra" odleteli z našej rodnej Zeme...
Mnohí z nás, časohistorikov, navštívili Zem v rôznych časových obdobiach pred týmto Exodom. Pokračovali tak v práci našich predkov, posledných obyvateľov planéty Zem.
Práve pri takomto skúmaní spôsobu života človeka z čias pred Exodom sme narazili na významný objav, ktorý nás v našom bádaní posúva o veľký kus ďalej.
Signály v roku 5001 h.l
"Už niekoľko rokov pred Objavom sme zachytávali akustické signály zo Zeme, ktoré dešifrujeme ako ľudské hlasy a lokalizujeme ich na rozličných miestach Zeme... Najsilnejšie signály prichádzali z oblasti mierneho pásma svetadielu Európa na prelome 20. a 21.storočia h.l (vtedajšieho pozemského kalendára) v časoch objavov a ranného využívania sily jadrovej energie.
Pri podrobnom skúmaní sme objavili výrazný zdroj signálu v zrúcaninách starého hradu v srdci tohto kontinentu. Podľa niekoľkých zachovalých dokumentov bolo to obdobie Veľkého moru a ničivých lokálnych vojen, ktoré zachvátili celú civilizáciu. Toto miesto a čas sme si zvolili za cieľ našej výpravy.
Dnes máme tú česť predložiť vám prvé výsledky. Podarilo sa nám dešifrovať nájdený denník, pracovne nazvaný "Listy minulosti". Patril zjavne cestovateľovi, ktorý pomocou nám dodnes neznámeho princípu stroja času, putoval dejinami ľudstva v tejto lokalite.
Teraz dám slovo mojej spolupracovníčke a priateľke Ea-Pluto458..07-a, vďaka ktorej poznáme tieto udalosti v našich dejinách, ako sa hovorí, "z prvej ruky" . Prosím, Eaa, máš slovo."
Nastalo ticho.
"Eaa..!?"
V tichu všetci pozerali na mladú ženu, ešte dievča, ktoré s napätím čosi študovalo na obrazovke svojho počítača. Jao jej nenápadne pomocou svojho podkožného komunikátoru na ruke poslal správu...
Úchytkom pozrela na ruku, pokrútila hlavou a s neustále očami pozorne upretými na displej počítača, nahlas odpovedala "Počkaj, Jao, prepáč, nemám čas...hotovo, došlo to... strašne dlho trvala cesta z Jupitera na Mars... až celých 60 sekúnd, no chápeš to? Ale nie... toto som nechcela povedať, kde to mám... aha, tvoja pošta..."
Nevšímajúc si čakajúcich vedcov, čítala "Eaa, dievčatko moje, nakopni raketu a príď za mnou na Mesiac. Pôjdeme do iného časopriestoru. Budeš mať zážitok, budeme chodiť pešo...a teším sa na teba. Čakám ťa o 5 časozábleskov pri našom aeročasáku. Predstav si, budeme sa túlať po Zemi. Tvoj v priestore a čase netrpezlivý Jao." Tvár jej hanblivo jasne zmodrala: "Tvoj v priestore a čase netrpezlivý Jao..." Prekvapene dvihla obočie: "Jao, ty hviezdny nezbedník! Čo ťa to napadlo... pešo? Ty sa chceš túlať pešo po Zemi? To ako pomocou vlastných nôh? Ty si sa stal POZEMŠŤAN? Či čo? A... aj odo mňa chceš, aby som sa presúvala pešo? To snáď nie je pravda! Nemáš približovadlo?! NAČO MÁME STROJE? No, dajú sa takéto písma čítať?! A kde je krása vyznania lásky?...Predstavte si, čo si ten môj Jao vymyslel. Aha, mnohí neviete, kto... Jao je rodený Marťan. Jao, môj priateľ, moja láska, teraz pracuje na Mesiaci ako časohistorik človeka. A chce chodiť peši po Zemi!" Neveriacky krútila hlavou.
Po chvíľke ticha pokračovala "Priatelia, tak Jao si vymyslel a dosiahol u NaRaP, čo je, ako iste viete, Najvyššia rada Planét, aby sme na Zemi, ako v chránenej rezervácii, chodiť tak, ako sa pohybovali ľudia v čase našej návštevy. Vraj musíme byť opatrní a neodlišovať sa od vtedajších Pozemšťanov. Predstavte si, premiestňovať sa pešo pomocou nôh! Veď aj vtedy mali rôzne dopravné prostriedky. Ale v tejto časopriestorovej zóne sa tam nesmeli používať, vraj sa to vtedy ESG, Ekológom Svätej Gr´ty, ktorí chceli udržať Zem v pôvodnom prírodnom stave, podarilo zakázať zákonom. A stroje našej doby, ako isto viete, nie sú povolené v čase a priestore, v ktorom nejestvovali. Žiadne lietajúce prostriedky s neutrónovým pohonom a iné mechanické približovadlá. Vraj, načo máme nohy, keď nechodíme pešo. To majú z tých svojich dejín... tí historici asi naozaj nie sú normálni, určite žijú v minulosti. Najradšej by sa tam rovno presťahovali. Pešo! Oni to chcú všetko prežívať a spoznávať, akoby žili v tej dobe, ktorú práve študujú. Čo sú to za ľudia??! Možno by aj žili na stromoch. Také nápady..., čo sme praľudia, divosi? No, vedátori... Po prečítaní jeho správy ma napadla hrozná myšlienka, to sa budem musieť naozaj prekonať, keď môj Jao tak veľmi chce, aby sme išli na Zem a chodili pešo po miestach, kde sa vraj kedysi písali dejiny, a ešte aj vyliezť na nejaký kopec! Keby tam boli aspoň nejaké nápisy, ale pozerať si kamene, zrúcaniny, črepy... Predstavte si, tvrdí, že by chcel precítiť "ducha doby" na nejakom stredovekom Hrade, ktorý nedávno objavili. Vraj odtiaľ počuli nejaké volanie. Akého ducha, akej doby, aké volanie?... a ešte aj chodiť pešo... A chce poznať aj moje pocity,... Jao! Ty šialený vedátor! A tie hlasy...to volá niekto z Pozemšťanov? Nevieme odpovede na tieto otázky a preto musíme cestovať do ich doby. A že preto tam potrebuje mať aj mňa. Ale prečo práve do ich doby, prečo nie do súčasnosti, keď volanie počuli v našich časoch? To je čosi, čomu nerozumiem, čo nechápem. A že pritom nemusíme mať ani skafandre, ani iné súčasné technické pomôcky, ale ako naozajstní Pozemšťania budeme dýchať naozajstný vzduch a oblečení ako oni... To by mohlo byť zaujímavé... no dobre, ale čo na sebe nosili? V archívoch niečo o tom bolo popísané, aj nejaké obrázky, aj že sa radi parádili rôznymi ozdobami krúžkami a retiazkami z kovu a dokonca aj maľovali. Takéto oblečenie a ozdoby by som si aj vyskúšala, prirodzene z prísne študijných dôvodov..." Zrazu stíchla, mlčky pozerala, akoby sa snažila prekonať vzdialenosť vekov. Jej veľké čierne oči zadumane hľadeli zo všetkých obrazoviek na divákov, akoby očakávala odpoveď...
"A bolo tam tiež, že zabíjali zvieratá a ich kožu si obliekali. Také neľudské, byť oblečená v koži zvierat... To sa naozaj dá?" Odrazu si uvedomila, kde je a jej nežne bledomodrá tvár sa hanblivo rozliala po celom Vesmíre: "Ach, prepáčte... Ale teraz... áno, o inom som chcela...vy čakáte na moju správu...
Som Ea-Pluto458..07-a, hovorte mi skrátene Eaa. Podľa celého mena viete, že pochádzam z Pluta. Študujem staré jazyky a teraz žijem na Marse, kde dešifrujem marťanské záznamy. Aha! Vy vlastne čakáte na záznam nášho výskumu." Odmlčala sa.
..
V priestore sa objavila schéma slnečnej sústavy so šípkou ukazujúcou na pomaly zväčšujúcu sa planétu Zem. Do napätého vesmírneho ticha zaznel strojový hlas: "Sme v historickom pozemskom roku 2032 po Kristovi podľa počítania vtedajšej doby... Do cieľa nám ostáva už len 10 rokov. Ľudia už vysielali astronautov na krátke prieskumné oblety Zeme aj na Mesiac a vedecké sondy k planétam. Robili si plány na osídlenie Slnečnej sústavy. Zachytávame signály zo Zeme. Počujeme ľudskú reč. Okolo planéty v tesnej blízkosti krúži rôzny technologický odpad aj celé mŕtve kozmické plavidlá."
..
Eaa pokračovala "Cestovali sme Časákom, ako dôverne hovoríme nášmu Časostroju, ktorý nás prenáša časom aj priestorom. Odtiaľto už musíme vlastnými silami hľadať pôvodcu volania. Verím, že ho čoskoro nájdeme. Nie, náš Časák tam nikomu nemôžeme ukázať, pretože... citujem zo Zákonníka Histokozmocestu pre cestovanie časopriestorom:
"Pri cestovaní časom sa nesmú prenášať používané technológie Planéťanov, ani ich zobrazenie, do čias a priestoru, kde nejestvovali. Po opustení navštívených časopriestorov v prípade použitia našich technológií nesmú po nás ostať žiadne naše technické a iné prostriedky v danom časopriestore neznáme... Rovnako pri opustení priestoru musíme obyvateľom odstrániť spomienky na nás. Časostroj smie pristáť len na vopred schválených súradniciach a musí tam zostať nehmotne zneviditeľnený a znefunkčnený len počas nevyhnutného času potrebného pre činnosť a pobyt cestovateľov v navštívenom časopriestore.
Blížime sa k cieľovým súradniciam. Je leto pozemského roku 2022."
..
Pred účastníkmi konferencie pomaly vyrástol rotujúci priestorový obraz planéty. Boli vidieť vodné plochy a pevniny.
"Pozeráme z výšky na Zem. Pod nami je oceán. Znášame sa nižšie k malému opustenému ostrovu obklopenému nekonečnými vodami. Obydlia, aspoň si myslím, že sú to obydlia, vidíme voľným okom. Vo vzdušnom obale sa s majestátnou pomalosťou pohybujú rôzne stroje. Musíme zvýšiť opatrnosť a zabrániť nebezpečnému priblíženiu.
"Pozor! Pozor! Tu nemožno pristáť, sú tu živí ľudia. Pozor, sú tu živí ľudia!"
..
Malý ostrovček v šírom oceáne ostal v diaľke za nami. Letíme ďalej smerom ku zdroju signálov.
..
Po dlhom prelete nad vodami a pevninami pristávame na lúke uprostred hustého lesa, niekde v strede svetadielu, ktorý sa v minulosti volal Európa. Táto lokalita sa kedysi nazývalo Slovensko, vraj tu žili aj naši predkovia. Predstavte si to, odtiaľto išli naši prarodičia osídľovať planéty Slnečnej sústavy. Oni boli Pozemšťania a my, ich pokračovatelia, sme už ani neviem koľké pokolenie Planéťanov. Deti detí prisťahovalcov na planétach. Deti Slnka.
"Čože? Pýtate sa, prečo nehovorím, ako sme sa dostali na Zem dvadsiateho storočia po Kristovi, do slávneho Prvého storočia kozmickej doby, keď sme pristáli na Zemi v Druhom storočí KE (kozmickej éry)?
V tejto našej prvotnej správe sa zameriavame teraz len na vaše základné oboznámenie s dátami nášho výskumu. Odtiaľto už musíme vlastnými silami hľadať pôvodcu volania. Začleníme sa medzi obyvateľov a nenápadne sa budeme posúvať ku zdroju volania. Verím, že ho čoskoro nájdeme..."
..