"Janko, Janko vidíš ju?" nočné ticho prerušil melodický hlas čiernovlásky.

"Ano, Evka, tá je nadherná! Biela vrana! Ako žiari! Aj Mesiac zatienila..." odpovedal jej zlatovlasý Jano.

"Nie, nemyslím tú vranu skrytú v nočnej temnote. Ale pozri tam. Tam! Vidíš, akoby tam veľká tvár žiarila. Pozri, tam v kroví pri úpätí hradu..." ukázala rukou

"Aha, už ju vidím, ale... veď to je ona! Kráľovná ríše Fantázie... Moja dávna priateľka. Našli sme ju! Poď, zoznámim vás."

Vydajme sa s nimi aj my po stopách v tŕní, hľadajme spolu s veľkou Kráľovnou Fantázie v príbehoch skryté tajomstvá pokladov duše Človeka. 

Je to výplod mojej bláznivo živej predstavivosti? Alebo je to pravda?

Spýtajte sa Stromu.

Spýtajte sa Kráľovnej.

Spýtajte sa Starej Vrany...

V ďalekej budúcnosti sú zachytené hlasové signály z mŕtvej planéty Zem. Bádatelia Jao a Eaa pomocou časostroja letia na Zem do čias vzniku týchto signálov.

V zrúcaninách starého hradu nad zakalenou riekou objavia časovú schránku plnú rôznych predmetov a dokumentov z čias od Starých Slovanov až do 25.storočia pozemského letopočtu, kedy hrozba vojen, epidémií, postupnej premeny ľudí na živých robotov, vyľudňovala svet.

Naši bádatelia pri čítaní nájdených dokumentov z časovej schránky prežívajú osudy týchto ľudí. Prastará biela vrana ich pri tejto ceste sprevádza a pomáha im prežiť nebezpečenstva.

Mnohé príbehy sú založené na skutočných zážitkoch (nemenovaných) vzorov týchto hrdinov. 

Niektoré sú spojené do celku, do života Jana, prezývaného aj Bojovník spod zeme, od jeho detských čias po dospelosť, aj jeho hľadaniu zmyslu života. 

Podobne nájdeme aj v príbehu "Posledný akord" to večné hľadanie "Svätého grálu" až po ten posledný akord vlka...

Zažijeme ich rast i pád, aj víťazné vzopretie sa osudu. Jednoducho, povedané slovami Jana: Bojovník sa nevzdáva...

Priznávam, ťažko sa niektoré príbehy písali, mal som ich predlohy, tých skutočných ľudí, pred očami a počúval ich slová...

Ale povedzme si touto zbierkou príbehov spolu s Jánom Kollárom: 

Slávme slávne slávu Slávov slávnych

aj keď niekedy sú verejnosti neznámi, často ako odsudzovaní zatratenci, skrytí kdesi v úzadí v tme, kam oko dejín nedovidí.

Varovanie:

neukazujte tieto príbehy odborníkom na duševné zdravie, aby neobjavili v autorovi zbehnutého duševne postihnutého pacienta. Tieto príbehy radšej berte ako fikciu, akou je aj dnes pre nás nepredstaviteľné cestovanie v čase.

Slaven

Zo slovníka: Zatratenci - prekliatí, zatratení, zavrhnutí

Obhajoba Slovena

Varovanie: Kto nechce veľmi premýšľať, 

nech radšej nasledujúci nudný úvod rovno preskočí na odkaze "ešte jedle rastú na Kriváňskej stráne" 

pod týmto textom

Obhajoba Slovena

Ctený súd, Vážená porota,

Ako začať? Čo bol prv, sliepka, alebo vajce?

Mám tieto príbehy rozprávať len malému kruhu spriatelených poslucháčov, alebo zveriť sa písmu? Nechať ich prežívať vymysleným Hrdinom, či odhaliť ich skutočnú tvár. Alebo ich podať ako môj život? Najprv boli príbehy rozprávané pri priateľských posedeniach ako spomínanie na zašlé časy našej pochabej mladosti. Je to symbióza fikcie so skutočnosťou. Mnohí po vypočutí týchto príbehov boli zvedaví, či sa naozaj stali, alebo je to len fantázia... Aký bol ich ďalší osud? Toľko príbehov a ostávajú zmrznuté v prvom slove. Nehľadajte v tom žiadne prepojenia. Mocní si to neprajú.

Sú tieto Príbehy čias výplod mojej bláznivo živej predstavivosti? Alebo je to pravda?

Spýtajte sa Stromu.

Spýtajte sa Starej Vrany...

Spýtajte sa Slavena.

Vydajme sa spolu po stopách v tŕní, hľadajme skryté tajomstvá.

"Vesmírni Pátrači v čase, Jao a Eaa" na ceste po stopách záhadných signálov objavia v časovej schránke, v niekoľkých navzájom sa prelínajúcich zábleskoch, príbehy v rôznych historických dobách s pracovným názvom " Zatratenci z planéty Zem ".

Vrana a Sloven sprevádzajú príbehy, ako pamäť človeka v jeho histórii... Príbehy sú rozdelené do piatych kníh.

(1) Vesmírni pátrači,

(3) Bojovník spod zeme a jeho voľné pokračovanie (5) Posledný akord opisujú ucelené príbehy v niekoľkých kapitolách

(2) Zrkadlo čias a (4) Črepiny sú zložené z krátkych úryvkov života

Vážená porota, pri počúvaní, aj neskôr pri čítaní prepisov týchto príbehov, niektorí ich rovno odsúdili a niektorí sa, okrem kritických poznámok, návrhov na zmeny a povzbudenia, pýtali rovnako ako vy, Vážená porota, Ctený súd:

"Prečo práve tieto príbehy? Sú to skutočné príbehy? Prečo toľko pesimizmu v príbehoch o Čarodejke, Malej pani a Shemale? Prečo tie optimistické, radostné sú práve z obdobia režimu, kedy mnohí trpeli za svoje názory a ktorý dnes mnohí zavrhujú a tie kritické sú hlavne z dnešných čias? 

Máš fantáziu, to nie je skutočnosť, alebo je?

 To naozaj? To si naozaj prežil? Prečo toľko píšeš o úchyloch? Ty si ich poznal? To prezliekanie, poroba a okovy, nie je toho priveľa? Ty si tiež...? Prečo toľko zbytočných zamyslení počas deja?"

Súhlasím, je toho neveselého viac, než sa v "slušných rodinách" patrí, ako mnohí hovoria, ale život nie je len to, čo chceme, ale aj to, čo nechceme, ba priam odmietame.

Ak niečo nepoznám, ako sa mám k tomu postaviť?

Americký prezident J.F.Kennedy povedal:

"Nepýtajte sa, čo môžu ľudia urobiť pre vás. Pýtajte sa, čo môžete urobiť pre nich vy"

Áno, pán prezident, pomenujme si náš problém. 

Musíme premýšľať, hľadať myšlienku a jej cieľ. Hľadať ihlu myšlienky v kope sena príbehov. Hľadať uzlík nite skrytý v látke. 

A nielen vidieť dôsledky, ale aj odhaliť príčiny ich vzniku. 

Ak niečo nepoznám, ako sa mám k tomu postaviť? Nechať iných, aby rozhodovali za nás? Aby pátrali po odchýlkach života a stínali prečnievajúce hlavy? 

Nie, musíme určiť svoj cieľ a napredovať k nemu, inak na kolenách klesneme k zemi a skloníme svoje šije v porobe. 

Musíme bojovať a nevzdávať sa, hľadať a nájsť riešenie. 

Vydajme sa spolu po stopách v tŕní, hľadajme v príbehoch skryté tajomstvá pokladov duše Človeka.

Ctený súd, Vážená porota, 

hľa, pozrite, ako sa niektorí čitatelia vyjadrili už počas rozprávania, neskôr aj písania k tým najviac kritizovaným, rozporným príbehom:

--"Dostať sa z takejto situácie je predsa podľa mňa možné. Tak, ako sa dá dostať z alkoholizmu a drog. Chce to pevnú vôľu, statočnosť a odhodlanie riešiť. Čo samozrejme slaboch nedokáže. Dnešná veľmi zložitá, v mnohom veľmi zlá a problematická doba, si vyžaduje literatúru iného druhu. Literatúru, ktorá by ukazovala cestu k lepšiemu, spravodlivejšiemu svetu, ktorá by demaskovala zlo, faloš, podvod a dehumanizáciu sveta. Ktorá by radila "kam" a "ako"... A "nepiplala" sa v sexe. A nekončila smutnými, tragickými a plačlivými závermi."

--"Otvorme spolu svoju myseľ, zahoďme predsudky. Nielen vonkajší výzor, často aj v rozpore s aktuálne vládnucim pohľadom sveta, nielen činy, čo nečakane prekvapujú ľudí, ale to, čo ako v starej truhlici, čo je skryté vo vnútri človeka, to je to, čo podnecuje jeho konanie."

--"Ja v tom vidím erotiku. Je to veľmi individuálne, niekto na to je a niekto nie"

--"Ak o probléme nebudeme hovoriť, len ho zametieme pod koberec, kryjeme pred očami návštevy, nestratí sa, ani neostane žiť len vo svojom izolovanom svete, ale ako choroboplodné podhubie sa bude šíriť ešte viac po svete..."

--"Bývalý priateľ to po mne vyžadoval, kdežto súčasný ani nie, ale zážitky mám z predošlého vzťahu pekné, takže, ak tvoje príbehy boli mienené týmto smerom, tak v erotických predajniach majú toho na výber fakt dosť..."

--"Ja som to teda pochopila, alebo aspoň si to myslím... Erotika je tu len plášť zakrývajúci dušu človeka."

--"Prečo o porušovaní zákonov prírody, zákonov spoločnosti a morálky? Prečo o prezliekaní, o podrobení? Je to tvoja zvrátenosť?"

Vážená porota, kto sú hrdinovia tých príbehov?

Už dlhé roky sledujem, ako sa mnohí ľudia, hlavne mladí, uzatvárajú do akejsi ulity, odmietajú prijímať iné názory, než sú práve tie ich, ako mnohí ľudia sú poplatní názorom vládnucej spoločnosti, názorom mocných a popierajú svoje vlastné názory. Otrhanec stáva sa kráľom a kráľ sa stráca v prepadlisku dejín...

Ctený súd, Vážená porota, 

pri mojej práci som sa stretával aj s ľuďmi, ktorých spoločnosť vylúčila zo svojich kruhov. Ľudská zvrátenosť môže byť nielen tá sexuálna, ale práve aj tá morálna, spoločenská, v samotnom pohľade na svet... 

A práve na ten pohľad na svet a jeho kontrastoch sa zameriavam v príbehoch. Mnohé námety vychádzajú zo skutočných udalostí, ale vzhľadom na zachovanie istej anonymity skutočných hrdinov sú ich príbehy prispôsobené do fiktívnych ľudí a časopriestorov. 

Putá a prezliekanie nemusia byť vždy chápané ako čosi sexuálne. Je to aj symbol postavenia človeka v spoločnosti, ktorej sa človek často podrobuje aj dobrovoľne, alebo je nasilu podrobený vládnucej ideológii, či útlaku a morálke mocných tohto sveta, buď priamo silou peňazí, alebo spoločenským tlakom médií a samotnej spoločnosti. 

Mnohí sklonili šije a prijali osud, alebo práve naopak, niektorí zdvihli biče a strestali odvážlivca, čo sa im priečil. 

Ale aj mnohí dvihli hlavy a smelo mi pozreli do očí, "pokračuj v ceste, ideme s tebou..."

Tí prví, neraz veľmi kritickí čitatelia mi svojim prispením pomohli pri hľadaní cesty. 

Príbehy, pre mnohých neprijateľné, ukazujú, že ľudia sú všade ľuďmi a treba sa snažiť ich pochopiť. 

Nielen odsudzovať, lebo to si žiada doba, ale treba v prvom rade rozmýšľať o príčinách a následkoch a pýtať sa "Prečo? Kam smerujú? Čo ich k tomu viedlo?" a aj hľadať riešenie "Ako k dosiahnutiu cieľa -Život, nie Smrť- môžeme prispieť my?"

Mnohí hľadali v príbehoch detaily, tie jednotlivé listy trávy na lúke, výstrednosti, ale nosnú myšlienku, tento chodník vinúci sa lúkou, už nevideli. Videli rovnako málo, ako pri rýchlom pohľade z diaľky na lúku, keď chodník skrytý v tráve nevidno. 

Iní zas hľadali spojenia, pokračovanie príbehov svojim napredovaním po virtuálnom chodníku.

 Nehľadajme príčiny svojich trápení, starostí a bolestí u cudzích, ale pozrime sa, či aj my sme im svojím vlastným konaním a myslením neprispeli. 

Nehľadajme triesku v cudzích očiach, ak sami hľadíme cez brvno vo vlastných očiach. 

Nerozhodujme o človeku bez poznania jeho činov, príčin, dôvodov a dôsledkov jeho konania. 

Môžete ich, týchto hriešnikov, zatratencov, prijať, či zatratiť, chváliť, alebo spáliť v plameňoch morálky. Len preto, že to tak mocní tohto sveta chcú. 

Mnohí hrdinovia príbehov sú vlastne ľudia často popierajúci aj samých seba... ale... než ich odsúdite, skúste sa zamyslieť, čo by ste robili vy... nie, neklopte zrak, čo by ste robili vy na ich mieste... Pretože...

Ctený súd, Vážená porota, 

napriek tomu, že naša cesta dozrievania nebola len po vydláždených cestách, ale aj predieranie sa tŕním a krvou zalievanými stopami, považujem naše detstvo a mladosť za šťastné. 

Dnešok začal už včera, budúcnosť sa rodí dnes... a práve včera sme vyrastali, utvárali si názory na život a dnes už vytvárame budúcnosť.

Nie! Nemôžem, nesmiem sa vzdať! Som bojovník! Nečakám, až príde ten Deň... Idem mu oproti. 

Aj keď otrhanec stane sa kráľom a kráľ sa stratí v prepadlisku dejín, alebo kráľ zostane kráľom a otrhanec otrhancom, nesmiem sa vzdať! 

Opakujem – nehľadajte v tom žiadne prepojenia. Mocní si to neprajú. Aj keby to malo trvať roky, desaťročia, stovky, tisíce rokov... Sú to len kozmické náhody. Budúcnosť...

Ale.. Budúcnosť tvoríme už my... Aj keď mocní si to neprajú... 

Nie! Nemôžem, nesmiem sa vzdať! Budúcnosť sa rodí dnes, rovnako ako dnešok rodil sa včera...

Som Bojovník! Som Sloven!

Ďakujem za vypočutie.