II. Vesmírni pátrači

Prednáška na medziplanetárnej konferencii ZHSPDS 1. polovica 5.Tisícročia

1 - Objav

2 - Planéta Zem 3.dekáda XXI. storočia

3 - Slavena VI. storočie p.l

4 - Prednáška 1.pokračovanie 1. polovica 5.Milénia

5 - Jaro slobody VI. storočie p.l

6 - Prednáška 2.pokračovanie 1.polovica 5.Milénia

7 - Návrat do čias Slávy dcéry VI -IX. storočie

8 - Prednáška 3.pokračovanie 1.plovica 5.Milénia

Všetky roky sú uvádzané v p.l (v starom pozemskom letopočte) v čase pred Exodom Zeme

-------------------

O svojom výskume života civilizácie na planéte Zem pred Exodom prednášajú historik 

Ja-Mars545..01-o a lingvistka Ea-Pluto458..07-a

Kto sme, odkiaľ prichádzame, kam kráčame?

"Kto sme, odkiaľ prichádzame, kam kráčame?" tak nazval svoj obraz veľký maliar "Zaniknutej civilizácie" Paul Gauguin. Nebol prvý, kto si položil túto veľkú trojjedinú otázku. Človek si kladie túto otázku od nepamäti. Vieme, že odpoveď hľadali už filozofi v starom antickom Grécku i búrlivých civilizáciách Ázie, v časoch despotického stredoveku, v skúmavkách laboratórií Nového sveta, ale aj ľudia v časoch, keď Prvý človek letel do Vesmíru a na hviezdnych koráboch objavujúcich nové svety. Táto otázka je stále otvorená pre nás bez ohľadu na špecializáciu profesijného zamerania aj dnes. Čím presnejšie vieme odpovedať na prvú otázku, odkiaľ prichádzame, tým spoľahlivejšie budú odpovede na tie ďalšie dve. A to je cieľom nášho pátrania...

Vážení členovia Zväzu historikov Spojených planét Detí Slnka, vážení vzdialení prítomní. Som Vesmírny pátrač, prezývaný Jao z Marsu, plným menom "Ja-Mars545..01-o", historik so zameraním na inteligentný bioorganizmus. Napriek pátraniu v časopriestore myslím aj na otázku "kto sme a odkiaľ a kam kráčame?"

V obdobiach, keď na Zemi bola doba veľkých prírodných a spoločenských zmien, ničiacich vojen, pandémií chorôb, ľudstvo s nádejou dvíhalo oči ku hviezdam. Predpokladám, že všetci viete, ako a prečo prišlo k sťahovaniu Pozemšťanov na iné planéty, aj to, ako sa dnes vyvíja život človeka. Dnes budujú Pozemšťania svoj život na iných planétach našej Slnečnej sústavy, objavujú nové svety a cestujú do iných hviezdnych sústav. Snívajú sen o novom Ľudstve. Mnohí z nás zabúdajú na Zem, spomienky na minulosť jednoducho vytesnili zo svojho života. Hľadia len dopredu, neustále sa kamsi náhlia, ako keby ich niečo hnalo stále vpred, vyššie, rýchlejšie, ďalej... Dnes už len málokto si kladie otázku: "Kto sme, odkiaľ prichádzame, kam kráčame?" Nie... vlastne... zostala z nej otázka "Quo vadis homo?" kam kráčaš človeče?"

Podľa starého pozemského datovania, ktoré sa používalo na Zemi pred osídlením planét, je teraz 1. polovica 5. milénia p. l. (pozemského letopočtu). Pre lepšie pochopenie časových súvislostí budem používať pozemské miery. Ale v stručnosti to zopakujem, pretože v tom spočíva základ nášho výskumu.

Z planéty Zem, ktorá bola kedysi domovom našich predkov, je dnes vytvorená chránená rezervácia, MVH múzeum vývoja života a človeka. Ktoré, žiaľ, len v rámci základnej výučby navštevujú najmladší školáci. Ale... čo v skutočnosti vieme o histórii našej pôvodnej vlasti? Aj keď z vesmírneho hľadiska Zem je maličká planéta, má veľký význam v histórii vývoja inteligentného bioorganizmu, ktorý má pomenovanie človek, v množnom čísle ľudia. Už v polovici 3.milénia podľa pozemského datovania hrozba zničenia človeka ako živočíšneho druhu následkom ničivých vojen a nezodpovedného drancovania prírody, zároveň spôsobila aj urýchlené vysídlenie Pozemšťanov na iné planéty našej Slnečnej sústavy. Veľké sťahovanie, pomenované Exodus Terra, skončilo pred necelým pozemským tisícročím.

Na Zemi zatiaľ na kopcoch zarastených vyschnutými stromami bez lístia sa rozpadajú hrady, kamenné pozostatky z čias dávnych rytierov, v dolinách ležia hrubé vrstvy technologického odpadu a rozrušenej zeminy, pri vyschnutých riekach vo zvyškoch rozpadajúcich sa železobetónových skeletov bývajú ľudia, ktorí sa boja bez masiek vyjsť von pod zamračenú oblohu prepúšťajúcu len červené slnečné lúče so znečisteným vzduchom. Aké príčiny toto zapríčinili? Kto boli ľudia, ktorí takto zdevastovali Zem? Tí ľudia čias rýchleho rozvoja techniky, potomkovia staviteľov sídlisk a miest, ktorí obývali Zem v časoch, keď sa dnešné ruiny ešte skveli slávou a na modrej oblohe lietali kovové stroje... Kto a akí boli ľudia, ktorí od Prírody žiadali a brali viac, než dali, keď uprednostňovali vlastné blaho pred blahom spoločnosti, nestarali sa, aby Zem žila a rodila, a ich zhubnou činnosťou sa rozpadali ľadovce a zalievali pobrežia... Akí boli, ako žili ľudia tých čias, keď vznikal na Zemi tento Apokalyptický obraz skazy?

Skupiny odborníkov, medzi ktorými boli aj moji predkovia, sa snažili zachovať Zem pre budúce generácie. Boli jedni z posledných, ktorí počas akcie Exodus Terra odleteli z našej rodnej Zeme... Mnohí z nás, časohistorikov, navštívili Zem v rôznych časových obdobiach pred Exodom. Pokračovali tak v práci našich predkov, posledných obyvateľov planéty Zem.

Práve pri takomto skúmaní spôsobu života človeka z čias pred Exodom sme narazili na významný objav, ktorý nás v našom bádaní posúva o veľký kus ďalej.

1 - Objav

1. polovica 5. milénia p. l. (pozemského letopočtu)

Dnes máme tú česť predložiť vám prvé výsledky. Podarilo sa nám dešifrovať denník, pracovne nazvaný Listy priateľovi. Patril zjavne cestovateľovi, ktorý pomocou nám dodnes neznámeho princípu stroja času, putoval dejinami ľudstva v tejto lokalite. Teraz dám slovo mojej spolupracovníčke a priateľke Ea-Pluto458..07-a, vďaka ktorej máme tieto udalosti v našich dejinách, ako sa hovorí, "z prvej ruky" . Prosím, Eaa, máš slovo." Nastalo ticho.

"Eaa..!?" 

V tichu všetci pozerali na mladú ženu, ešte dievča, ktoré s napätím čosi študovalo na obrazovke svojho počítača. Jao jej nenápadne pomocou svojho podkožného komunikátoru na ruke poslal správu. Úchytkom pozrela na ruku, pokrútila hlavou a s neustále očami pozorne upretými na displej počítača, nahlas odpovedala "Počkaj, Jao, prepáč, nemám čas...hotovo, došlo to... strašne dlho trvala cesta z Jupitera na Mars... až celé 2 minúty, no chápeš to? Ale nie... toto som nechcela povedať, kde to mám... aha, tvoja pošta..." Nahlas, nevšímajúc si čakajúcich vedcov, čítala: "Eaa, dievčatko moje, nakopni raketu a príď za mnou na Mesiac. Pôjdeme do iného časopriestoru. Budeš mať zážitok, budeme chodiť pešo...a teším sa na teba. Čakám ťa o 5 časozábleskov pri našom aeročasáku. Predstav si, budeme sa túlať po Zemi. Tvoj v priestore a čase netrpezlivý Jao." Dvihla obočie: "Tvoj v priestore a čase netrpezlivý Jao... čo to má byť? Jao, ty hviezdny nezbedník! Čo ťa to napadlo... pešo? Ty sa chceš túlať pešo po Zemi? To ako pomocou vlastných nôh? Ty si sa stal POZEMŠŤAN? Či čo? A... aj odo mňa chceš, aby som presúvala pešo? To snáď nie je pravda! Nemáš približovadlo?! NAČO MÁME STROJE? No, dajú sa takéto písma čítať?! A kde je krása vyznania lásky?...Predstavte si, čo si ten môj Jao vymyslel. Aha, mnohí neviete, kto... Jao je rodený Marťan. Jao, môj priateľ, moja láska, teraz pracuje na Mesiaci ako časohistorik človeka. A chce chodiť peši po Zemi!"Neveriacky krútila hlavou. Po chvíľke ticha pokračovala Priatelia, tak Jao si vymyslel a dosiahol u NaRaP, čo je, ako iste viete, Najvyššia rada Planét, aby sme na Zemi, ako v chránenej rezervácii, chodiť tak, ako sa pohybovali ľudia v čase našej návštevy. Vraj musíme byť opatrní a neodlišovať sa od vtedajších Pozemšťanov. Predstavte si, premiestňovať sa pešo pomocou nôh! Veď aj vtedy mali rôzne dopravné prostriedky. Ale v tejto časopriestorovej zóne sa tam nesmeli používať, vraj sa to vtedy ESG, Ekológom Svätej Gr´ty, ktorí chceli udržať Zem v pôvodnom prírodnom stave, podarilo zakázať zákonom. A stroje našej doby, ako isto viete, nie sú povolené v čase a priestore, v ktorom nejestvovali. Žiadne lietajúce prostriedky s neutrónovým pohonom a iné mechanické približovadlá. Vraj, načo máme nohy, keď nechodíme pešo. To majú z tých svojich dejín... tí historici asi naozaj nie sú normálni, určite žijú v minulosti. Najradšej by sa tam rovno presťahovali. Pešo! Oni to chcú všetko prežívať a spoznávať, akoby žili v tej dobe, ktorú práve študujú. Čo sú to za ľudia??! Možno by aj žili na stromoch. Také nápady..., čo sme praľudia, divosi? No, vedátori... Po prečítaní jeho správy ma napadla hrozná myšlienka, to sa budem musieť naozaj prekonať, keď môj Jao tak veľmi chce, aby sme išli na Zem a chodili pešo po miestach, kde sa vraj kedysi písali dejiny, a ešte aj vyliezť na nejaký kopec! Keby tam boli aspoň nejaké nápisy, ale pozerať si kamene, zrúcaniny, črepy... Predstavte si, tvrdí, že by chcel precítiť "ducha doby" na nejakom stredovekom Hrade, ktorý nedávno objavili. Vraj odtiaľ počuli nejaké volanie. Akého ducha, akej doby, aké volanie?... a ešte aj chodiť pešo... A chce poznať aj moje pocity,... Jao! Ty šialený vedátor! A tie hlasy...to volá niekto z Pozemšťanov? Nevieme odpovede na tieto otázky a preto musíme cestovať do ich doby. A že preto tam potrebuje mať aj mňa. Ale prečo práve do ich doby, prečo nie do súčasnosti, keď volanie počuli v našich časoch? To je čosi, čomu nerozumiem, čo nechápem. A že pritom nemusíme mať ani skafandre, ani iné súčasné technické pomôcky, ale ako naozajstní Pozemšťania budeme dýchať naozajstný vzduch a oblečení ako oni... To by mohlo byť zaujímavé... no dobre, ale čo na sebe nosili? V archívoch niečo o tom bolo popísané, aj nejaké obrázky, aj že sa radi parádili rôznymi ozdobami krúžkami a retiazkami z kovu a dokonca aj maľovali. Takéto oblečenie a ozdoby by som si aj vyskúšala, prirodzene z prísne študijných dôvodov..." Zrazu stíchla, mlčky pozerala, akoby sa snažila prekonať vzdialenosť vekov. Jej veľké čierne oči zadumane hľadeli zo všetkých obrazoviek na divákov, akoby očakávala odpoveď "A bolo tam tiež, že zabíjali zvieratá a ich kožu si obliekali. Také neľudské, byť oblečená v koži zvierat... To sa naozaj dá?" Odrazu si uvedomila, kde je a jej nežne bledomodrá tvár sa hanblivo rozliala po celom Vesmíre: "Ach, prepáčte... Ale teraz... áno, o inom som chcela...vy čakáte na moju správu...Som Ea-Pluto458..07-a, hovorte mi skrátene Eaa. Podľa celého mena viete, že pochádzam z Pluta. Študujem staré jazyky a teraz žijem na Marse, kde dešifrujem marťanské záznamy. Aha! Vy vlastne čakáte na záznam nášho výskumu." Odmlčala sa.

Pred účastníkmi konferencie pomaly vyrástol rotujúci priestorový obraz planéty. Boli vidieť vodné plochy a pevniny. 

Zem! Blíži sa Zem! Pozeráme z výšky na Zem. Pod nami je oceán. Znášame sa nižšie k malému opustenému ostrovu obklopenému nekonečnými vodami. Obydlia, aspoň si myslím, že sú to obydlia, vidíme voľným okom. Vo vzdušnom obale sa s majestátnou pomalosťou pohybujú rôzne stroje. Musíme zvýšiť opatrnosť a zabrániť nebezpečnému priblíženiu. "Pozor! Pozor! Tu nemožno pristáť, sú tu živí ľudia. Pozor, sú tu živí ľudia!"Malý ostrovček v šírom oceáne ostal v diaľke za nami. Letíme ďalej smerom ku zdroju signálov. Po dlhom prelete nad vodami a pevninami pristávame na lúke uprostred hustého lesa, niekde v strede svetadielu, ktorý sa v minulosti volal Európa. Táto lokalita sa kedysi nazývalo Slovensko, vraj tu žili aj naši predkovia. Predstavte si to, odtiaľto išli naši prarodičia osídľovať planéty Slnečnej sústavy. Oni boli Pozemšťania a my, ich pokračovatelia, sme už ani neviem koľké pokolenie Planéťanov. Deti detí prisťahovalcov na planétach. Deti Slnka. Čože? Pýtate sa, prečo nehovorím, ako sme sa dostali na Zem dvadsiateho storočia po Kristovi, do slávneho Prvého storočia kozmickej doby, keď sme pristáli na Zemi v Druhom storočí KE (kozmickej éry)? V tejto našej prvotnej správe sa zameriavame teraz len na vaše základné oboznámenie s dátami nášho výskumu.

--------------------------

2 - Planéta Zem

 3.dekáda XXI. storočia